Žena navarí, vyperie, zašije, umyje riad, povysáva, umyje dlážku, okná, utrie prach, poleje kvety a postará sa o deti. Muž poseká trávnik, nabrúsi čepeľ od krovinorezu, narúbe drevo, opraví, čo je treba okolo domu či v dielni zmajstruje nábytok na mieru. To je klasický príklad rozdelenia mužských a ženských prác okolo domácnosti, trúfam si povedať, že ešte na konci minulého tisícročia skoro všeobecne platný.
Práce boli veľmi striktne rozdelené na mužské a ženské a tieto svety sa skrátka nemohli pretnúť. Bolo by to spoločensky neprijateľné, vidieť muža pobehujúceho po byte v zástere s jednou rukou utišujúc plačúce dieťa a druhou chystať večeru.
Za posledných, približne 20 rokov, prešla táto oblasť v našich zemepisných šírkach výraznou zmenou. Môžeme povedať, že v západnejších krajinách to bolo o niečo skôr. Je to výsledok hlavne snahy feministických emancipačných hnutí, ktoré usilujú predovšetkým o žensko-mužskú rovnoprávnosť, spravodlivosť, rovnaké práva či rovnosť možností v širokých spoločensko-kultúrnych intenciách. Feministky vlastne spochybnili prirodzenosť rozdelenia týchto prác a označili ich za spoločenské stereotypy. Dnes je už stále bežnejšie, že muž v domácnosti pracuje rovnako ako žena ale tiež to, že žena na záhrade rúbe drevo či s vŕtačkou a kladivkom majstruje po byte. Niekedy to však bolo označované za nevhodné chovanie, ktoré sa odsudzovalo a práve tieto stereotypy, chceli feministky odstrániť.
Samozrejme, slobodný výber domácich prác nebol ich hlavným cieľom, jednou z najvýznamnejších častí ich snaženia je to, aby ženy mali vo svete rovnaké práva a možnosti ako muži aj v profesionálnom živote. Ale to, že nastáva posun vo vnímaní žensko-mužských prác v domácnosti je znakom posunu v celkovom zrovnoceňovaní spoločenského postavenia mužov a žien všeobecne. A teda jednoducho to, že dnes vidíte muža s bazénovým vysávačom v ruke, je na poli feminizmu proste významný úspech.
