Keď mal Miro 15 rokov povedal si, bez práce nie sú koláče a začal proste na tvrdo makať.  Pochádzal z rodiny, ktorá sa síce nemala najhoršie ale zároveň si ani nemodli dovoliť veľký luxus. Proste klasická stredná vrstva. Mirovi sa preto, často stávala, že nemal všetko, po čom túžil a často počul vetu – nie sú na to peniaze. Keď mal 15 rokov povedal si, že si na svoje výdaje zarobí sám.

Začal s rozdávaním letákov. Po roku síce zistil, že vie poriadne makať a aj obyčajným rozdávaním letákov si vie zarobiť pekné peniaze, ale došlo mu aj to, že to predsa nebude asi len ten najlepší biznis. Dal sa na obchodovanie. Začal vo veľkom kupovať rôzne veci a predávať ich jednotlivcom za drahšie. Začínal s bižutériou, pokračoval cez knihy až k počítačovým hrám. V niečom sa mu darilo veľmi, v niečom menej, ale vedel, že to je cesta ktorou sa chce vydať.

Stále však chodil do školy, študoval praktický dizajn a keď mal 18 vymyslel počítačový program, ktorý dizajnuje kuchyne na mieru.

Neskôr sa začal zaoberať nákupom pokazených vecí, ich opravou a následným predaním. Začal bicyklami a končil počítačmi. Medzitým rozbehol firmu  zameranú predovšetkým na diamantové kotúčea vyplnil tým veľkú dieru na slovenskom trhu.

Dnes vo veku 45 rokov má Miro 12 firiem. Väčšinu z nich už aktívne nevedie ale nejakým spôsobom kontroluje. Spolieha sa však na schopných ľudí, ktorí dostávajú adekvátny plat.

Sám sa venuje už hlavne svojmu osobnému životu, svojim 5 deťom, manželke a koníčkom. Je vášnivým lyžiarom, rekreačne jazdí na koni a začal hrávať golf.

Okrem toho je Miro štedrým sponzorom rôznych neziskových organizácií a rád finančne pomáha všade tam, kde si myslí, že je to potrebné.

Jeho obľúbené motto je: Všetko je možné, len treba chcieť. Svojím príkladom inšpiruje mnohých.